Zázrak ľudského mozgu v číslach

Portál psychologytoday.com prišiel so zaujímavým článkom. Autor Damian K.F. Pang v ňom argumentuje, prečo ľudský mozog môžeme považovať za najkomplexnejšiu štruktúru v celom vesmíre. Najprv l kvantifikácia:

86 miliárd neurónov

85 miliárd ďalších buniek

100 biliónov prepojení

Každopádne, podľa článku je funkcia mozgu ešte zložitejšia záhada, ako jeho samotná štruktúra.

Pokiaľ ide o spojenia a prepojenia, tie umožňujú neurónom komunikovať a vysielať signály. Mozog tak výkon ako „exascale“ výkonný superpočítač, teda jeden kvintilión, alebo milión kvadriliónov za sekundu. Na tento obrovský výkon využíva len energiu vo výške 20 wattov. Na druhej strane supervýkonný počítač potrebuje na svoje fungovanie miliónkrát viac energie (20 megawattov).

Celková dĺžka tejto komplexnej siete tkaniva je približne 500 000 km. Signály, ktoré sa vysielajú dosahujú „cestovnú“ rýchlosť približne 431 km za hodinu. Ako však autor ďalej upozorňuje, daňou za túto výnimočnosť mozgu je, že hoci zaberá len približne 2% telovej hmoty, skonzumuje až 20% totálnej energie.

Pomerne rozšírený mýtus je, že v mozgu sa nachádza viac neurónov ako hviezd v Mliečnej dráhe. Nie je to pravda. Hviezd je približne od 200 do 400 miliárd, pričom v prípade mozgu sa počet neurónov odhaduje na 86 miliárd.

Jednako je však mozog výnimočná štruktúra. Množstvo prepojení a interakcií mu nedodáva len štrukturálnu komplexnosť, ale aj celok s neuveriteľnou funkcionalitou. Hoc hviezdy a galaxie môžu navzájom reagovať, nedokážu vykonávať zložité signalizovanie a výpočty, ktoré prebiehajú medzi neurónmi.

Zmapovať a simulovať fungovanie ľudského mozgu sa vo vedeckom projekte, ktorý financovala Európska únia (600 miliónov EUR) usilovalo asi 500 výskumníkov. Podarilo sa síce vytvoriť 3D podoby mozgových štruktúr, ale celkový cieľ sa naplniť nepodarilo. Porozumenie štruktúry mozgu je jednoduchšie ako jeho funkčná kapacita, ktorá je rozmanitá a extrémne zložitá. Staroveké kultúry mozgu veľa pozornosti nevenovali, naopak srdce sa vnímalo ako samotný „stred“ existencie. Napokon pri mumifikácií tela v Starovekom Egypte, mozog jednoducho odhodili.

Dnes vieme, že mozog predstavuje sídlo emočných a myšlienkových procesov a skúsenosti. Dôkazom sú poškodenia mozgu, ktoré tieto procesy môžu ovplyvniť, alebo meranie elektrickej aktivity prípadne snímanie cez funkčnú magnetickú rezonanciu. Napriek tomu všetkému, výskumu neurológie, psychológie a ďalších kognitívnych vied, mozog zostáva záhadou. Najväčšou z nich je, ako môže aktivita neurónov ovplyvňovať vedomú a prežívanú skúsenosť. To je záhada mozgu, záhada ľudského života.

P.S.

Opravu a obnovu mozgových buniek môžete aj konzumáciou látky nikotínamid mononukleotid. Podporuje správne fungovanie mitochondrií a udržuje rovnováhu elektrolytov v našom tele. Nachádza sa aj v našom doplnku výživy "VITALITA & DLHOVEKOSŤ"