Psychické zdravie? Viac baktérií, D-čku a vlákniny

Na webstránke Psychológia dnes („Psychology Today“) vyšiel zaujímavý článok. Zaberá sa tým, ako črevná mikroflóra ovplyvňuje naše duševné zdravie, pričom cituje z viacerých renomovaných štúdií a výskumov. V minulosti sa depresia a duševné poruchy primárne vnímali ako problém správneho fungovania mozgu. Väčšina výskumu sa tak zameriavala na neurologické mechanizmy, ktoré s poruchami mozgu súviseli. Psychofarmakológia skúmala, aký vplyv má medikamentózna liečba na potláčanie depresívnych symptómov, pomocou psychoterapeutických sedení sa zas mali spracovávať niektoré škodlivé vzorce správania.

Štúdia však správne uvádza, že ľudský mozog nie je izolovaná jednotka. Je súčasťou rozsiahleho funkčného systému. Duševné ochorenia nemusia byť len o depresií, môžu mať aj fyziologické prejavy (nadmerný úbytok/prírastok telesnej hmotnosti, nespavosť, tráviace ťažkosti, letargia, únava, dokonca strata vlasov). Pre nasadenie komplexnej liečby je tak dôležité porozumieť komplexnosti fungovania črevnej mikroflóry.

Čím viac bacilov, tým lepšie...

Zaujímavé je, že vo všeobecnosti je množstvo a rozmanitosť črevných baktérií v mikrobióte u zdravých jedincov rozsiahlejšie, ako u ľudí so zdravotnými problémami. Takýto pacienti však môžu trpieť aj väčšou produkciou iba určitého druhu baktérií, ako je tomu v prípade Crohnovej choroby, sklerózy multiplex, alebo lupusu. Existuje veľké množstvo štúdií, ktoré sa zaboerá tým, ako náš mikrobióm ovplyvňuje našu náladu. Slabá rozmanitosť baktérií má za následok horšie fungovanie neurotransmiterov v mozgu a zníženú signálnu aktivitu vagusu (tzv. „blúdivého“ nervu). V jednom výskume sa ukázalo, že sprievodným znakom depresie bola aktivácia zápalových imunitných spojov.

Strava je (skoro) všetko

Napríklad myške s črevnou nerovnováhe sa podali probiotické laktobacily, komunikácia medzi nervovou sústavou a črevami sa zlepšila, čo stabilizovalo náladu. Podobne sa zlepšil stav „úzkostlivých“ potkanov, ktoré skonzumovali probiotiká. Ukazuje sa, že nástrojov na boj s duševnými ochoreniami je viac. Okrem návštevy psychológa či psychiatra a konzumácií liečiv, ktoré pomáhajú potláčať príznaky klinickej depresie, je dôležitý životný štýl, správne spravovanie. Dôležitý je prísun vhodnej stravy. Napríklad, konzumácia jedla s vysokým obsahom konzervantov, nitrátov, nasýtených mastných kyselín a sacharidov, znižuje množstvo a diverzitu črevných baktérií. Problém je ich nízka výživová hodnota aj rýchlejšie opotrebovanie mikrobiómu.

Naopak, viaceré štúdie podporujú domnienku, že prísun vitamínu D pomáha správnemu fungovaniu črevnej mikroflóry. Nielen autoimunitné ochorenia, ale aj depresie sa prejavujú v organizmoch, ktoré trpia práve nedostatkom „vitamínu slnka“. Väčšia konzumácia živín, ktoré sú bohaté na vitamín D, tak môže pomáhať predchádzať depresiám, úzkostiam a ďalším psychickým ochoreniam.

Ďalšou dôležitou zložkou jedálnička je aj vláknina. Strava vyspelých priemyselných krajín, s nízkym obsahom vlákniny, môže spôsobovať chronické zápaly čreva, obezitu, cukrovku a poruchy metabolizmu. Práve pravidelný prísun vlákniny, upravuje pH organizmu a priepustnosť čriev, čím znižuje zápalové reakcie. Táto znížená zápalovosť sa následne prejaví aj lepším fungovaním neurotransmiterov a tým pádom aj menším výskytom depresií.

Duša je v žalúdku!

Už antickí Gréci tvrdili, že duša sa nachádza v našom žalúdku. Ukazuje sa, že minimálne čiastočne je to pravda. Ako uzatvára článok, kombinácia tradičných medicínskych postupov (lieky, psychoterapia) a správnou výživou našej črevnej mikroflóry, môžeme pomôcť nášmu duševnému zdraviu a celkovej pohode.